A1/A3 Test

Táto otázka je trošku lstivá. Treba si pamätať kedy je povinná registrácia osoby alebo firmy ako prevádzkovateľa UAS. Podľa novej legislatívy sa človek, ako fyzická osoba nemusí registrovať ako prevádzkovateľ len v tom prípade, že je pilotom dronu do 250 g, ktorý nie je vybavený systémom zaznamenávania obrazu alebo zvuku.

Právnická osoba alebo fyzická osoba so zámerom vykonávať svoju činnosť komerčne, musí byť registrovaná vždy. Predpokladá sa totiž oveľa vyššia intenzita lietania a s tým spojené riziko nehody.

Tak ako každá technika, či je to vozidlo, loď, počítač alebo varná rúra, časom potrebuje údržbu, pretože svojím používaním opotrebovávate alebo zanášate jednotlivé funkčné komponenty zariadenie čo neskôr môže viesť k jeho nefunkčnosti.

Pri UAV to platí dvojnásobne. Ak zanedbáte údržbu napr. vysávača, pravdepodobne prestane fungovať ale nikomu  nespadne na hlavu z 30-tich metrov 😉 z tohto dôvodu je potrebné vykonávať údržbu v súlade s pokynmi výrobcu UAV.

Nezúčastnená osoba je tá, ktorá v jednoduchosti povedané nemá najmenšieho poňatia o Vašej činnosti a o tom, že v jeho blízkosti lietate s UAV.

GDPR (General Data Protection Regulation) alebo všeobecné nariadenie na ochranu osobných údajov. Ide o nariadenie Európskej únie, ktoré upravuje a nahrádza doterajší zákon o ochrane osobných údajov.

Ochrana fyzických osôb v súvislosti so spracovávaním osobných údajov patrí medzi základné ľudské práva. Najdôležitejší je rešpekt súkromného a rodinného života či uchovávanie citlivých informácií o ostatných.

Metodika z anglického I´M SAFE dokonale vystihuje problematiku ľudskej výkonnosti z hľadiska bezpečnosti a tých faktorov, ktoré majú vplyv na ľudskú výkonnosť.

Väčšina prípadov straty alebo zoslabnutia signálu je spôsobená buď vzdialenosťou medzi ovládačom a UAV alebo interferencií z dôvodu prekážky medzi ovládačom a UAV. Hoci prenos digitálneho signálu dnes medzi ovládačom a UAV má potenciál dosiahnuť vzdialenosti až 10 km, je nevyhnutné aby ovládač s anténou mal priamy výhľad na UAV bez prítomnosti prekážok medzi týmito dvoma zariadeniami (terén, stromy, stavby atď.)

Väčšina UAV má schopnosť ostatné spomenuté údaje uchovávať v elektronicky. Tie okrem toho takisto uchovávajú aj dáta o vzlete a pristáti.

Nariadenie EÚ UAS.SPEC.050 o povinnostiach prevádzkovateľa UAS:

ZAPISOVANIE ČINNOSTÍ O LETE A VEDENIE ZÁZNAMOV

1. Prijateľným spôsobom na zapisovanie činností o lete a vedení záznamov je použitie (palubného) denníka, ktorý môže byť elektronický.
2. Informácie, ktoré sa majú zaznamenávať, by mali byť uvedené vo vyhlásení (deklarácii) alebo v prevádzkovom povolení, čo môže zahŕňať nasledujúce:
   • identifikáciu UAS (výrobcu, model/variant (napr. sériové číslo);
   • dátum, čas a miesto vzletu a pristátia;
   • doba trvania každého letu;
   • celkový počet letových hodín/cyklov;
   • v prípade prevádzky na diaľku meno pilota na diaľku zodpovedného za let;
   • vykonávaná činnosť (špecifikácia výšky, vzdialenosti, polohy);
   • akýkoľvek významný incident alebo nehoda, ku ktorým došlo počas prevádzky;
   • dokončená predletová kontrola;
   • akékoľvek chyby a korekcie;
   • akékoľvek opravy a zmeny konfigurácie UAS

Ak pôjdeme podľa vylučovacej techniky, jediná možnosť je, že nesmieš ísť vyššie ako 120 m 🙂

Jedinou možnou správnou odpoveďou je v tomto prípade strata spojenia C2 kanálu.

Ak by sa tak stalo mali by ste postupovať v súlade s legislatívou pre zmiernenie rizika určeného práve pre tieto prípady.

Preto nikdy nezanedbaj správne nastavenie týchto pravidiel ešte pred samotným vzletom.

Ak predpokladáme, že ľudia okolo nám nijakým spôsobom neznepríjemňujú život :), tak ani oni ani veľkosť pozemnej stanice nemôžu mať vplyv na priamy vizuálny kontakt (VLOS) s UAV.

Pozn.: VLOS = Visual line of sight 

Pre pochopenie tejto otázky a jej možnosti si poďme vysvetliť pár pojmov vyplývajúcich z nariadenia EÚ.

Zhromaždenia ľudí boli definované pomocou objektívneho kritéria týkajúceho sa možnosti jednotlivca pohybovať sa tak, aby zmiernil následky neriadeného UA. V skutočnosti bolo zložité navrhnúť počet ľudí, nad ktorý sa už skupina považovala ako zhromaždenie ľudí: počty ľudí boli navrhnuté, ale preukázali veľkú variáciu. Kvalitatívne príklady zhromaždenia ľudí sú:

• športové, kultúrne, náboženské, politické či iné podujatia;
• pláže alebo parky počas slnečného dňa;
• ulice s obchodmi počas otváracích hodín obchodov; a
• lyžiarske strediská /trate/dráhy.

Ďalej sa nariadenie EÚ nevzťahuje na UAS určené výlučne na prevádzku v interiéri.

Všeobecné zásady skladovania batérií a akumulátorových článkov sú:

• teplé prostredie v rozmedzí 15 až 25 stupňov
• suché prostredie
• na nehorľavom povrchu a mimo horľavých materiálov v prípade samovznietenia batérie

Priveľké teplo všeobecne neprospieva aerodynamike žiadneho letiaceho stroja. Pre túto úroveň Vám stačí vedieť, že teplejší vzduch v jednom m3 obsahuje menšie množstvo molekúl vzduchu a tým pádom je takýto vzduch redší. Čím redší je vzduch, tým vyššie otáčky vrtule alebo turbíny musí UAV vyvinúť.

Každý motor má však svoje povolené alebo maximálne dosiahnuteľné otáčky v ktorých dokáže pracovať a preto od momentu dosiahnutia maximálnych otáčok, vzrastajúca teplota spôsobí, že výsledný výkon stroja je jednoducho horší čím vyššia je teplota okolitého pracovného prostredia.

Detailnejšie vysvetlenie nájdeš v testoch úrovne A2 🙂

Nakoľko nariadenie EÚ je všeobecné záväzné pre všetky členské štáty EÚ, je každý prevádzkovateľ povinný sa oboznámiť s obmedzeniami vzdušného priestoru, v ktorom plánuje lietať. Hoci je drvivá väčšina predpisov rovnaká, existujú lokálne nariadenia každého členského štátu a prevádzkovateľ je povinný si ich naštudovať a riadiť sa v ich zmysle.

Kontrolovať letové plány lietadiel všeobecného alebo dopravného letectva je pre bežného používateľa UAS takmer nemožné alebo nanajvýš nepraktické. Keby ste aj vedeli ako, stále existuje veľké množstvo letov, ktoré letové plány nepodávajú a teda ich prítomnosť neviete predikovať. Z tohto dôvodu sa jednoducho aplikuje, že pilot UAS má skontrolovať priestor v ktorom chce lietať a to následovným spôsobom:

• Skontrolovať geolokáciu vykonávanej činnosti a obmedzenia priestoru ( blízkosť priestoru CTR alebo ATZ, blízkosť zakázaných alebo obmedzených vzdušných priestorov) a následne v súlade s týmto priestorom vykonať patričné kroky
• Skontrolovať počasie a jeho vplyv na let
• Predletová príprava UAV a jeho letuschopnosť (nabitie batérií všetkých UAS prvkov, správne umiestnenie ťažiska, dodržiavanie pokynov výrobcu UAS atď.)
• mať pri sebe potrebnú dokumentáciu
• vykonať obhliadku priestoru v zamýšľanom mieste letovej činnosti a dbať na ochranu zdravia a majetku

Na 1. mieste v prioritách bezpečnosti je vždy zdravie a život osôb či už zúčastnených alebo nezúčastnených a preto jediná možná odpoveď je skontrolovať okolie ciest a chodníkov práve kvôli prítomnosti nezúčastnených osôb.

Na prvom mieste je vždy bezpečnosť prevádzky.

Najextrémnejším prejavom počasia v zemskej atmosfére je búrka. Tá v sebe nesie ohromnú energiu, ktorá vzniká silnou konvekciou oblačnosti čo ma  za následok prejavy počasia rôzneho druhu. (zrážky v rôznych skupenstvách, blesky, námraza, silný až extrémny nárazový vietor atď.)

Nechceme tým povedať, že ostatné prejavy búrkového počasia nie sú dôležité alebo ich treba brať na ľahkú váhu. Z povahy bežnej UAV činnosti pilotov na diaľku je najviac rizikový práve nárazový vietor, ktorý spravidla prichádza ako prvý signál blížiacej sa búrky. Ten dosahuje vo väčšine prípadov signifikantnú intenzitu, ktorá je nie raz aj mimo limitov dopravných lietadiel nie to ešte dronov alebo UAV.

Každý dnešný UAS má určitý wind-resistance limit v ktorom je s ním ešte bezpečné operovať. Lietať vo vetre a v nárazoch je však nebezpečné aj v limitoch wind-resistance, pretože ten predpokladá konzistentný vietor na dobre manévrovanie stroja.

Prelietavanie ponad davy ľudí je prísne zakázané vo všetkých sub-kategóriach prevádzky otvorenej kategórie.

Nebezpečný tovar je akákoľvek položka alebo látka, ktorá by pri nesprávnom zaobchádzaní alebo zabalení mohla predstavovať riziko pre zdravie, bezpečnosť, majetok alebo životné prostredie.

Vylučovacou metódou v zmysle tejto definície mechanické nástroje teda nie sú nebezpečným tovarom.

Primárne uchovávanie údajov by malo byť v letovom denníku UAV. Zálohovanie dát je ideálne na bezpečne uloženej pamäťovej karte.

Všetky použiteľné informácie o UAS a jeho limitáciach nájdete vždy a len v užívateľskej príručke alebo prevádzkovej príručke od výrobcu UAS.

Vo veľkom dopravnom letectve sa takéto zoznamy používajú takmer neustále. Výnimkou teda nie je ani lietanie s dronmi. Tzv. "zoznamy kontrolných úkonov" alebo po anglicky "checklisty" sa používajú všade tam, kde je to potrebné pre komplikovanosť a mnohopočetnosť úkonov. Najmä tých, ktorých vykonanie a dodržiavanie v presne stanovených krokoch má výrazný vplyv na bezpečnosť a vykonanie letu.

Vysvetlime si najprv čo je to C2, pretože tento postup v prípade abnormálnych situácií vyplýva z Európskej smernice.

C2 je skratka pre Command and Control. Vzťahuje sa na systémy a procesy používané na riadenie a riadenie operácií bezpilotných lietadiel alebo iných bezpilotných systémov. To zahŕňa hardvérové ​​aj softvérové ​​komponenty, ktoré umožňujú komunikáciu medzi operátorom a bezpilotným prostriedkom.

Systémy velenia a riadenia (C2) sú nevyhnutné pre efektívnu prevádzku a riadenie bezpilotných vzdušných prostriedkov (UAV) a iných autonómnych systémov. Tieto systémy poskytujú operátorom potrebnú infraštruktúru na vydávanie príkazov, prijímanie údajov a zabezpečenie bezpečného a efektívneho vykonávania misií.

STRATA SPOJENIA C2

Strata spojenia C2 by mohla viesť k tomu, že pilot už nebude schopný riadiť let daného UAV. Ide o známu zraniteľnosť súčasných rádiových spojení a existujú metódy na zmiernenie a pilotovanie dronu v prípade, že sa tak stane. Tu je niekoľko príkladov:

"Fail-safe" režimy automaticky spúšťané stratou signálu C2, bez potreby zásahu človeka. Drony na trhu by zvyčajne vykonávali jednu z troch vecí:

• návrat domov (RTH),
• vznášanie sa na mieste "hover"
• pristátie v súčasnej polohe alebo ich kombináciu.

„Return to Home“ RTH je najtypickejšie riešenie používané v tomto odvetví a jednoducho znamená, že ak sa spojenie C2 stratí a nedá sa obnoviť, dron sa automaticky (či už okamžite alebo po uplynutí nastaveného času) vráti do domovského bodu, kde let začal, alebo do vopred určeného bodu bezpečného pristátia. Aktivuje sa aj vtedy, keď je batéria takmer vybitá.

S funkciou RTH sú spojené mechanizmy ochrany pri pristátí. Dron má na palube senzory a gyroskopy, takže sa najprv vznáša a potom nájde bezpečnú oblasť na pristátie bez toho, aby riskoval kontakt s nerovným terénom alebo inými objektmi, napríklad skalnatým terénom alebo zalesnenými oblasťami – alebo samozrejme ľuďmi.

Pilot si vždy musí nechať rezervu na neočakávané udalosti a bezpečný návrat na miesto vzletu. Toto pravidlo je veľmi striktné a hlavne jednoducho odôvodniteľné. Ani na cestu s autom dlhu 400 km sa nevydáte s palivom ktoré Vám postačí presne na 400 km. 🙂 Žiadny optimizmus do takejto kalkulácie nepatrí. Pri plánovaní musia zohrávať úlohu len fakty, čísla, fyzika a matematika 🙂

Tu je lepšie sa zamyslieť a zapamätať si to pomocou prekladu z Anglického jazyka.

Fence/fencing = plot/oplotenie (áno, fyzicky plot 🙂 )

Cage/Caging = klietka/ohraničenie vnútri "klietky"

Funkcia Geo-fencing by sa teda dala predstaviť ako možnosť pilota UAV stanoviť svojmu bezpilotnému prostriedku pilotom stanovené virtuálne geografické hranice (oplotenie). Po aktivácií tejto funkcie tak Váš dron nenaruší Vami vyčlenenú oblasť a lepšie zabránite neúmyselnému narušeniu citlivého priestoru v okolí.

Funkcia Geo-caging je v zásade veľmi podobná ale jej funkcia je v opačnom princípe a dala by sa predstaviť ako uzavretie Vášho bezpilotného prostriedku vo Vami stanovenej oblasti, ktorú dron nemôže po aktivácií opustiť.

Tu je dôležité si vysvetliť aký je rozdiel medzi autonómnym a automatickým režimom letu.

Automatický režim letu je vopred daný pilotom na diaľku ako napríklad let po súradniciach v určitom obrazci podľa pilotom požadovaného scenára avšak stále za dodržania všetkých predpisov. V automatickom režime letu má stále plnú kontrolu nad UAV jeho pilot a teda v prípade potreby môže kedykoľvek do tohto letu alebo scenára zasiahnuť a v prípade potreby pristáť alebo odkloniť smer UAV.

Autonómny let je režim v ktorom nie je možné do trasy a scenára UAV zasiahnuť a to ani zo strany pilota. Takýto typ letov je v priestoroch členských krajín EÚ prísne zakázaný. 

Výrobca UAS nikdy nemôže byť zodpovedný za škody spôsobené tretím stranám, nakoľko existuje v príprave na let dostatočné množstvo kontrolných úkonov, ktoré sú schopné odhaliť či je bezpečné let vykonať alebo nie. Tieto úkony sú uvedené v letovej príručke UAV a ako už býva zvykom, či už v príručke alebo pri spustení UAV potvrdzujete, že ste plne zodpovedný za svoje konanie a výrobca za Vašu činnosť nenesie žiadnu zodpovednosť.

Aby ste si to mohli skúsiť, tu je aj link 🙂

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A32019R0947

Nepotrebujete osvedčenie UA ani špeciálne explicitné povolenie od DÚ (Dopravného Úradu). Na to aby ste mohli lietať v limitoch otvorenej kategórie musí byť zaregistrovaný ako prevádzkovateľ, mať platnú poistku k dronu pokrývajúcu škody spôsobené 3. stranám. Ďalej potrebujete licenciu, odvíjajúcu sa od váhy Vášho UAV a podľa povahy činnosti (komerčne, súkromne) v prípade fyzickej kategórie C0. Od kategórie C1 ste povinný disponovať osvedčením spôsobilosti pilota na diaľku a dodržiavať prevádzkové obmedzenia kategórie.

Áno, krupobitie nie je niečo v čom chcete lietať s Vaším UAV a teplotu tiež nemôžeme úplne zanedbať, ale najdôležitejším údajom pri predletovej príprave je rýchlosť vetra pri zemi. Tento údaj je najdôležitejším faktorom a má rozhodne najväčší vplyv na prevádzku Vášho UAV.

Úlohou každej civilizovanej krajiny a spoločnosti je chrániť si vzdušný priestor najmä v blízkosti letísk a strategických stavieb. Primárnym cieľom ochrany takýchto vzdušných priestorov je predovšetkým bezpečnosť a plynulosť leteckej dopravy.

Práve z tohto dôvodu v blízkosti letísk nájdete najväčšie množstvo reštrikcií, ktoré môžu mať vplyv na lietanie s UAV.

Hmotnosť bezpilotného lietadla v zmysle jeho váhy v limitoch predpísaných výrobcom nie je aspekt predletovej kontroly. Prekračovať však túto váhu nesmiete.

Ostatné možnosti sú súčasťou predletovej kontroly nakoľko môžu mať výrazný vplyv na bezpečnosť vykonaného letu.

Meteorologické informácie obsahujú obrovský balík informácií, z ktorých nepotrebujete poznať úplne všetko. Dôležité je len správne identifikovať tie údaje, ktorých použitie ma priamy vplyv na operácie vykonávané s Vaším UAV. Preto si to rozoberme na drobné:

Teplota - tento údaje je veľmi dôležitý z dôvodu predikcie výdrže batérie a výkonnostných charakteristík UAV.

Vietor - prítomnosť vetra výrazne sťažuje manévrovateľnosť a schopnosť ovládanie UAV. Rovnako tak spôsobuje turbulentné prúdenie a pri návrate proti vetru sa Vám ľahko môže stať, že sa prepočítate a nedoletíte na zvyškový stav batérie do cieľového bodu.

Vlhkosť - tento údaj je dôležitý najmä v súvislosti s teplotou a potencionálnym rizikom tvorby námrazy. Zároveň ma sekundárny vplyv na výkonnosť UAV.

Zrážky - ich prítomnosť môže byť veľký problém najmä v prípadoch ak nemáte IP ochranu Vášho UAV zariadenia. Za zrážky považujeme aj mrholenie, mrznúcu hmlu, sneh a všetky formy skupenstva vody v atmosfére dosahujúcej zemský povrch

Ostatné možnosti núkajú zaujímavé odpovede, avšak z hľadiska priority je správna odpoveď jasne vyplývajúca zo svojej podstaty. Nechceme povedať, že nie je dôležité poznať atmosferický tlak, ktorý ma tiež priamy vplyv na výkonnosť Vášho UAV, alebo výstrahy pred búrkou avšak tieto informácie majú menej dôležitý charakter ako tie v správnej odpovedi.

Po pristáti a ukončení letovej činnosti je dôležité skontrolovať hlavne batérie a akumulátorové články. Ostatné možnosti v otázke sú charakteristické skôr k predletovej príprave.

Stále platí, že najväčšiu prioritu ma ochrana zdravia a majetku ako zainteresovaných tak nezainteresovaných osôb. Z tohto dôvodu je potrebné preskúmať okolie kvôli prípadným prekážkam, ktoré by mohli mať potencionálny vplyv na bezpečnosť lietania s UAV. (Stĺpy elektrického vedenia alebo akéhokoľvek charakteru, veterné turbíny a elektrárne, drôty vysokého napätia, komíny, atď.)

FPV - First Person View

Aj pri lietaní s použitím tejto technológie platia určité pravidlá a nariadenia, ktoré neobišli ani lietanie za pomoci FPV. Podľa regulácie EÚ je v tomto prípade za bezpečnosť letu jasne a vždy zodpovedný len pilot UAV.

Ako už bolo veľa krát spomenuté, najdôležitejšia je bezpečnosť lietania v súvislosti s ochranou zdravia a života. Z tohto dôvodu je potrebné zvážiť prekážky v okolí, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť. (stĺpy, elektrické vedenia, drôty, veterné turbíny a elektrárne, komíny atď.)

Tu platí jednoduché zákonom dané pravidlo a to je, že prelietavanie zhromaždení ľudí je v otvorenej kategórií jednoducho vždy zakázané.

Aby sme boli exaktní tak si povedzme ako definíciu zhromaždenia ľudí vníma EÚ regulácia.

Zhromaždenia ľudí boli definované pomocou objektívneho kritéria týkajúceho sa možnosti jednotlivca pohybovať sa tak, aby zmiernil následky neriadeného UA. V skutočnosti bolo zložité navrhnúť počet ľudí, nad ktorý sa už skupina považovala ako zhromaždenie ľudí: počty ľudí boli navrhnuté, ale preukázali veľkú variáciu. Kvalitatívne príklady zhromaždenia ľudí sú:

• športové, kultúrne, náboženské, politické alebo iné podujatia;
• pláže alebo parky počas slnečného dňa;
• ulice s obchodmi počas otváracích hodín obchodov; a
• lyžiarske strediská /trate/dráhy.

Z ponúknutých možností je riziko nehody jediná správna logická odpoveď.